V průběhu sezóny naskočila k A-týmu žen posila Nikola Domonkosová, která přišla z Bulldogs Brno. Ihned do týmu zapadla a podařilo se jí také nasbírat několik bodů. Zdravotní stav však nebyl příznivý a tak ještě před koncem sezóny musela tým opustit. Nyní vám přinášíme s Nikolou rozhovor, ve kterém se dozvíte nejen to, jak vlastně celé působení v Židenicích hodnotí, ale také spoustu dalšího.

Nikito, zdravíme tě u tvého prvního rozhovoru u nás. Škoda, že u ne úplně veselé příležitosti. U nás jsi naskočila do sezóny v jejím průběhu, a to do zápasu s Chodovem. Od té doby jsi odehrála 8 utkání v našem dresu. Jak toto relativně krátké působení hodnotíš?

Napriek tomu, že hovoríš, že rozhovor nie je pri úplně veselej príležitosti, ja z toho mám pozitívne pocity, veľmi pozitívne, pretože všetko raz musí skončiť. Napriek tomu, že už som s Extraligou po operácii kolena nepočítala, keďže mi bolo povedané že florbal už si nikdy nezahrám, tak to bolo mojich 8 najproduktívnejších zápasov v Extralige za sebou s 9 bodmi a myslím, že nie len ja som z toho bola prekvapená (smích). Každý zápas som brala ako bonus a tak som k tomu aj pristupovala a každé striedanie som si užívala a bavila sa hrou. Samozrejme bez dobre zloženej lajny by som si to určite tak neužila a teda ďakujem všetkým, ktorí za mňa behali aby som ja mohla dávať góly (smích).

Přibliž prosím fanouškům, jak tvé působení vzniklo?

Moje pôsobenie vzniklo tak, že som sa opýtala Naty Janečkovej, ktorú som mala možnosť spoznať na turnaji a dokonca s ňou hrať v jednom tíme, či by som náhodou nemohla prísť na tréning a prebrať nejaké možnosti fungovania v Žideniciach, keďže florbal v nižšej lige ma úplne nenapĺňal, po tom ako som sa dala dokopy po operácií kolena. Avšak podmienky, ktoré boli stanovené, neboli v mojich časových a ani zdravotných možnostiach a tak sme sa dohodli, že budem chodiť na tréning raz do týždňa, ale Extraligu hrať nebudem a budem trénovať “len tak”. Potom sa však situácia v tíme zmenila a bolo mi navrhnuté, či predsa len nechcem pár zápasov vyskúšať v rámci hosťovania do konca roka a samozrejme som ani chvíľku neváhala, keďže som sa cítila zdravotne veľmi dobre. Zápas s Chodovom, bol pre mňa osobne veľmi úspešný a následne po ďalších dvoch zápasoch, sme sa dohodli na predĺžení hosťovania do konca sezóny a mrzí ma len to, že som nemohla odohrať viac zápasov kvôli problémom s kolenami, ktoré veľmi rýchlo nezvládali extraligové tempo.

Ty máš docela bohaté zkušenosti s nejvyšší českou ženskou soutěží. Kam všude jsi nahlédla a jak dlouho se vlastně florbalu věnuješ?

Florbalu sa venujem 15 rokov, po tom ako som ukončila svoju tenisovú kariéru a začala som s ním v Bratislave v tíme, s ktorým som získala aj titul majstra Slovenska v ženskej Extralige. Bola som aj v slovenskej reprezentácií a zúčastnila som sa aj ženských MS. Po maturite som sa kvôli vysokej škole presťahovala do Prahy a je naozaj málo extraligových tímov kam by som nenahliadla aspoň na pár tréningov, čo bol napríklad Herbadent, alebo sústredenie na ktorom som bola s Chodovom. V Prahe som začínala v tíme Elite Praha (ktorý už dlhšiu dobu neexistuje), následne som pôsobila 2 roky v Jičíne a potom som sa opäť kvôli škole - konkrétne magisterskému štúdiu, musela presťahovať naspäť do Bratislavy a teda nebolo možné v Extralige pokračovať kvôli vzdialenosti, ale chcela som ostať hrať v ČR a cez známosti som sa dostala do Bulldogs Brno, ktorý v tej dobe pôsobil v prvej lige a mohla som aj ja pomôcť tomuto tímu dostať sa do Extraligy. Tam som sa ale aj 1x zranila už v dobe keď sme hrali Extraligu, čo ma vyradilo na takmer celú sezónu, ale vrátila som sa pred play down s Jičínom a následne som sa opäť zranila v zápasovej sérii práve proti Žideniciam.

Skončila jsi z důvodu zranění, které tě již dlouhodobě limituje a tempo nejvyšší soutěže už tak nebylo pro tvé kolena ideální. Přesto máš ale florbal na vyšších příčkách, co se priorit týče, tak kam budou tvé florbalové kroky směřovat teď? Nebo už florbalku věšíš na dobro na hřebík?

Teraz už si musím uvedomiť že nemám 20 rokov a že zdravie je na prvom mieste, aj keď vždy bol pre mňa práve florbal na prvej priečke vrámci priorít a toto rozhodnutie pre mňa bolo veľmi ťažké. Keďže mám v oboch kolenách poškodené chrupavky, ktoré sa opraviť nedajú, tak musím z tempa ubrať. To ale neznamená, že už hrať nebudem. Bez florbalu si úplne život neviem predstaviť, keďže to neberiem len ako šport, ale hlavne ako životný štýl a tak som rada, že môžem ďalej hrať aspoň na nižšej úrovni a tak sa presúvam do druhej ligy za svojimi spoluhráčkami z Bulldogs Brno, ktoré už tiež extraligovú kariéru ukončili a florbalom sa iba bavia. A samozrejme nebudem chýbať pravidelne ani na niekoľkých letných turnajoch, pretože tam je to o zábave a celkovo o tej florbalovej komunite :) 

Kdybys měla dát dohromady všechna tvá působení v Extralize, které by pro tebe bylo to nejlepší a proč?

Hmm, na túto otázku je ťažká odpoveď, pretože bolo niekoľko takých milníkov z ktorých by som nevedela vybrať len jeden konkrétny. Ale medzi najvýznamnejšie momenty pre mňa určite patrí výhra slovenskej Extraligy, potom vyradenie slovenskej reprezantácie na turnaji Czech open v elitnej kategórii keď som pôsobila v tíme Elite Praha, kde sa mi podarilo prispieť k výhre 2 nájazdami, následne určite postup do Extraligy s tímom Bulldogs Brno a taktiež môj krátky návrat do Extraligy v tíme Žideníc v tejto sezóne, kde som za tých pár zápasov mala najväčšiu produktivitu ako som už spomínala vyššie a sama sebe som dokázala, že to ešte ide keď sa chce.

Co tě nejvíce zaujalo nebo nad čím jsi se nejvíce pozastavila u nás v Židenicích?

Kľudný prístup, na mňa možno až príliš kľudný (smích). Bola som vždy zvyknutá na krik, alebo oveľa tvrdšie podmienky v tímoch, v ktorých som pôsobila a táto zmena v momente kedy končím extraligovú kariéru bola veľmi príjemná.

Co Nikita mimo florbal? Co tě naplňuje a co ráda děláš?

Mimo florbal nie je toho veľa čo by ma skutočne napĺňalo (smích), ale určite je to akákoľvek aktivita spojená so športom a potom cestovanie. V tom som sa naozaj v posledných rokoch našla a snažím sa cestovať každý mesiac, možno každé dva v rámci časových možností a je naozaj málo vecí, ktoré by mi urobili takú radosť ako moment, keď si kupujem letenku (smích). No a bavia ma ešte párty a ťažko povedať či ma to niekedy prejde, ale ja osobne dúfam že nie (smích).

Máš nějaký vzor v životě? 

Nemám žiadny konkrétny vzor v živote, idem si takú svoju vlastnú cestu, ale osoba ktorá má ku slovu vzor najbližšie a ku ktorej mám nesmierny rešpekt, má môj obdiv a som jej nesmierne vďačná za všetko čo pre mňa urobila a stále aj robí, je jednoznačne moja mama.

Je něco, co bys chtěla našim fanouškům vzkázat?

Chcela by som sa poďakovať za výbornú atmosféru, ktorú vytvárali na domácich zápasoch, pretože vždy sa hrá lepšie keď má tím na ploche “šiesteho hráča” v podobe fanúšikov a dúfam, že tých fanúšikov bude stále viac a viac. Takže môj odkaz znie: “Chodiť fandiť na zápasy a baviť sa florbalom!” :)

Nikito, my ti děkujeme za tvé působení u nás. Ačkoliv bylo kratší, jsme moc rádi, že jsi týmu pomohla a že i ty sis své poslední zápasy v nejvyšší ženské soutěži užila. Přejeme ti nyní pevné zdraví a hodně štěstí ve tvých dalších životních krocích.